Obec Heľpa - História

Pred šiestimi rokmi v roku 1999 si obec Heľpa pripomenula 450. výročie najstaršej známej písomnej zmienky o existencii obce.

Prvým dokladom je urbár Muránskeho panstva z roku 1549, ktorý dokumentuje práva a povinnosti obyvateľov horehronských osád vrátane Heľpy. Spis uvádza, že v Heľpe žijú bratia Peter a Jakub Heľpänskí, ktorí na spoločnej usadlosti chovajú 250 oviec. Pastieri oviec sa na území horehronskej časti Gemera usádzali na základe tzv. valaského práva.

Ako hlavnou obživou bol pre pastierov chov oviec na holiach a údolných pasienkoch. S rozširovaním poľnohospodárskej pôdy sa postupne venovali aj pestovaniu poľnohospodárskych plodín a chovu dobytka. Z pôvodných pastierov sa stávali roľníci.

Náboženstvo

V obci mali v 16. storočí prevahu evanjelici nad katolíkmi. Po prijatí katolíckeho náboženstva paňou muránskeho hradu Máriou Széchy, bola katolícka cirkev podporovaná a obec sa preorientovala výlučne na katolícke náboženstvo.

Heľpania si postavili drevený kostolík a neskôr aj svoju farnosť. V roku 1806 si veriaci začasli stavať nový kostol.

Heľpa, priemysel a ekonomika

V polovici 18. storočia sa na Horehroní začal rozvíjať železiarsky priemysel. Pred revolúciou v roku 1848 tu vznikol komplex železiarní, ktoré patrili spolu so železiarňami na Pohroní k najvýznamnejším v Uhorsku.

Obyvatelia Heľpy pracovali väčšinou v lesoch pri ťažbe dreva, pri pálení dreveného uhlia pre vysoké pece, ale aj ako furmani voziaci železnú rudu z Dobšinej do vysokých pecí v Novej Maši.

Po vzniku Československej republiky sa v dôsledku hospodárskej krízy v roku 1926 zastavila práca v horehronských železiarňach Coburgovskej spoločnosti. Všetky lesy a pasienky Coburgovcov sa stali súčasťou štátnych lesov. Časť pasienkov a lesov bola v rámci pozemkovej reformy pridelená obciam na pasienky. Životná úroveň v tomto období klesla pod úroveň väčšiny obyvateľstva Horehronia a hlboko pod priemer Slovenska. Maloroľník zamestnaný ako furman nazarobil viac ako drevorubač, ktorý bol nútený žiť celé týždne v kolibách v odlúčení od rodiny.

Po 2. svetovej vojne sa mnoho Heľpanov v rámci presídľovania presťahovali na južné Slovensko a do pohraničných oblastí. Občania sa zamestnali v továrňach v Pohorelskej Maši, na píle v Červenej Skale a Polomke, ale aj v železiarňach v Podbrezovej.

Po revolúcii roku 1989 sa zvýšilo tempo investečných akcií a rekonštrukcie obce. Vybudovali sa rozvody zemného plynu, kanalizácia, telefónne rozvody, postavila sa nová fara, dom smútku, lyžiarsky vlek, zrekonštruovalo sa námestie obce a niektoré ulice dostali nový asfaltový koberec.

Heľpa - okolie a príroda

Obec Heľpa leží na hornom toku rieky Hron vo východnej časti Horehronského podolia. Heľpa leží v rozšírenom údolí rieky obklopená zo severu hrebeňom Nízkych Tatier a na juhu strmám úbočím Muránskej planiny.

Najvyšším vrchom v chotári obce je Veľká Vápenica (1691 m), ležiaci v polovici vzdialenosti medzi Kráľovou hoľou (1946 m) a sedlom Čertovica.

Stredom chotára obce preteká druhá najväčšia rieka Slovenska - Hron. Pramení na východnom úpäti Kráľovaej hole pod sedlom Besník neďaleko Telgártu v nadmorskej váške 980 m.

Na území chotára Heľpy vyvierajú dva výdatnejšie pramene minerálnych vôd. Jeden mohutnejší prameň vyviera neďaleko cesty, ktorá prechádza z Heľpy dolinou Krivule, cez sedlo Priehyba prekračuje hrebeň Nízkych Tatier. Druhý vyviera vo vysokých partiách nízkotatranského hrebeňa pod sedlom Priehybka.

Najvyššie položené časti územia Heľpy sú už súčasťou územia Národného parku Nízke Tatry (NAPANT).